EXISTUJE CESTA K OSVIETENIU?

Ak áno, kadiaľ vedie?

Skôr, ako začneš čítať moje príbehy…

rada by som ťa o niečo požiadala a zároveň ťa niečo naučila. Prosím, nauč sa čítať text, ale aj celú realitu do hĺbky. Každý príbeh, situácia, text, myšlienka aj emócia ju majú… idú do hĺbky, sú vo vrstvách, nájdeš v nich odkazy… cez ktoré sa práve ty môžeš rozpamätať.

Keď ideš po povrchu, naskakujú ti súdy a vidíš iba časť. Nedostaneš z príbehu to, čo ti môže do života priniesť – učenie, ktoré nie je o príbehu. Je o energii za príbehom.

Keď vypneš myseľ, sudcu a filtre, dostaneš sa hlbšie… oveľa hlbšie.

A keď dovolíš, aby skrze teba prechádzal príbeh, text či emócia… mení ťa, obohacuje a lieči.

Keď sa staneš čistým pozorovateľom, dotkneš sa absolútna.

Existuje cesta k osvieteniu? Ak áno, kadiaľ vedie?

Osvietenie nie je za zásluhy

Minule som počula názor, že na to, aby si zažila stav osvietenia, musíš na sebe tvrdo makať. Hovorila to dáma, ktorá tvrdila, že ona už je „na polceste“. Zaujal ma jej systém viery a stratégia ega. Z praxe viem, že to môže byť silný vzorec, ktorý je v skutočnosti prekážkou na ceste k osvieteniu. Ak vôbec niečo také ako cesta k nemu existuje.

Najskôr som si povedala, že sa k tomu nebudem vyjadrovať. Veď každý z nás to môže mať inak. Ja predsa na osvietenie nemám žiaden patent. Možno si to niekto naozaj musí „odtrpieť“, pretože tomu skrátka verí. Presnejšie povedané, cyklí sa v stratégii ega, ktoré je presvedčené, že osvietenie tak, ako vlastne všetko čomu ľudia mylne veria, hodnota, láska, úcta či rešpekt, je za zásluhy.
Ale potom mi napadlo, že o tom napíšem. Možno sa tento text dostane až k žene, ktorá o ňom hovorila. Možno zažije obrovskú úľavu, keď zistí, že sa už môže uvoľniť. Že môže konečne prestať o čokoľvek usilovať a tobôž o osvietenie.

Čo znamená byť otrokom vlastného ega

Musí to byť mega vyčerpávajúce byť otrokom tejto túžby z úrovne vlastného ega. Mimochodom, kým je to v rovine túžby, stále ide o potrebu naplniť pocit prázdnoty. Je to neuznanie vlastnej hodnoty bez vonkajšieho potvrdenia a „potľapkania po pleci za skvelý výkon“. Je to z úrovne hmoty a tela. Túžiš po niečom, čomu veríš, že to nemáš…

Je to presvedčenie, že Boh rozmýšľa ako človek. Predstava, že Boh je niekto mimo mňa, kto uvidí, ako sa snažím, ocení ma a ja získam osvietenie. Vnútorný rozhovor, ktorý táto žena vedie zrejme vyzerá takto: “Tak veľmi som sa snažila. Makala som na sebe. Tvrdo pracujem. Učím ľudí, ako objaviť Boha, ako s ním komunikovať. Musí sa to podariť.” 

Je to super ako motor pre snahu o úspech vo svete, ale odpor k pravde… jednoducho omyl. To sú ľudské vzorce. To je duálne myslenie. Myslenie, ktoré oddeľuje Boha od teba. Boh však nič neudeľuje. A už vôbec nie za zásluhy. To ty si ich udeľuješ. To ty sa oddeľuješ. To ty stále nechápeš, kto si. Stále sa identifikuješ s malým ja, a teda s egom a hmotou.

Ježiš, Boží syn, povedal: „Zomri skôr, ako zomrieš.“ V preklade: Zomri v egu skôr, ako odídeš z tohto tela a zažiješ nebo na zemi. V preklade: Osvietenie alebo oslobodenie. 

Čo je to vlastne osvietenie, alebo oslobodenie? 

Je to vnútorný stav hlbokého pokoja. Je to pocit večnosti. Je to stav kde nie sú túžby ani potreby. Je to čisté bytie. Je to stav bez tlaku. Je to stav, kde nie sú role, úspech ani neúspech. Je to nonduálne vnímanie celku ako aj jednotlivých dielikov seba i sveta. Je to zjednotenie. Nič nie je mimo teba. Je to stav bez tlaku a očakávaní. Je to stav bez strachu. Takto vnímam osvietenie ja. Takto, vnútorne žijem. 

Ako je to s osvietením naozaj?

Nikdy som po ničom takom netúžila. Nenaháňala som sa za tým. Úprimne, dlho som ani netušila, čo to vlastne osvietenie je. A že vôbec niečo také existuje. A možno práve preto sa to udialo.

Chcem ti povedať, že osvietenie nie je za zásluhy. Nie je o úrovni vedomia. Nie je o tom, čo si o spiritualite myslíš alebo čo o nej vieš. Ani o tom, čo preto robíš. Nie je to nič iné ako stav absolútneho vzdania sa. Úplné odovzdanie túžob, potrieb i seba samého. Pustenie tlaku, výkonu, zámerov aj očakávaní. Nie vedome. Nie so zámerom.

“ Osvietenie sa nedá dosiahnuť žiadnou snahou. Je to stav, ktorý sa ti „stane“, keď opustíš všetko chcenie. Je to návrat domov. Stav, ktorý sa veľmi ťažko opisuje slovami. “ 

Moment, keď som prestala existovať

Stalo sa to, keď som sa úplne odovzdala. Jeden nádherný slnečný deň. Žiaden zámer. Žiadne očakávania. Žiadna potreba. O osvietení som ani nesnívala a ani nikdy nepremýšľala. A predsa, zrazu som sa ocitla v obrovskom žiarivom svetle. Nebolo to svetlo, aké poznám z tohto sveta. Bolo iné. Surové. Prenikalo mnou a bolo všetkým. Nebola to vízia ani moja predstavivosť. Nikdy predtým som nič také nezažila. Pocítila som nesmierne príjemné teplo a nekonečne hlboký pokoj. 

Vtedy som prvý krát “stretla” jeho… z “očí do očí”. Predomnou zrazu stál nádherný Biely posvätný slon. Na čele mal zlatú elipsovitú platničku. Pristúpil ku mne. Ten pocit…tá nesmierna láska a pokoj mali hĺbku miliónov oceánov. Nekonečno… Zosilňovalo to… Naklonil sa a oprel svoje čelo o to moje. Zlatou platničkou sa ma jemne dotkol. V tej chvíli som akoby prestala existovať. Nebolo nič. Iba pokoj.Teplo.

Hĺbka… hĺbka… hĺbka…Nič. Teplo, hĺbka, pokoj…

„Kto si?“ spýtala som sa slona.

 „BOH,“ odpovedal pokojným hlasom. 

Ten hlas neznel v mojich ušiach.

 Vibroval v mojom srdci. 

„Prečo vyzeráš ako slon?“ spýtala som sa zvedavo.

„Lebo v tejto podobe by si ma nečakala,“ znela jeho odpoveď. BOH má zmysel pre humor.

Nechcela som sa vrátiť. Bola som DOMA. Neviem, ako dlho to celé trvalo. No vedela som, že sa vraciam. Ten hlboký pokoj vo mne zostal ešte niekoľko dní. 

Návrat

Keď som sa znova vrátila do reality, vnímala som všetko inak. Mala som tak otvorené vedomie, až som mala pocit, že sa v ľudskom tele zbláznim. Videla, počula a vnímala som všetko a naraz. Neexistoval čas. Nebolo ohraničenie. Nebola som „sebou“. Bola som všetkým. V malom telíčku v osobnosti Katka v dualite.. v ilúzii.. v hmote..

Od tej chvíle je všetko inak. Naopak. Nič, čo som dovtedy žila, zrazu nedávalo zmysel a zároveň mi to celé zmysel dávať začalo. Bolo hotovo. Život, ktorý som poznala, skončil. Musela som zomrieť. Ale to som v tej chvíli ešte netušila. Netušila som ani, čo sa to vlastne stalo. Až neskôr som to postupne začala chápať. Vo vnútri som sa cítila inak. Zrazu som reagovala inak. Videla som ľudí, situácie aj svet inak. Až dnes, keď to píšem, mi dáva zmysel, prečo sa to stalo práve takto. 

Túžba po domove v nás

Zámerom osvietenia je v skutočnosti oslobodenie. Teraz, keď to píšem, rozumiem tej žene, prečo po tom tak veľmi túži. Jej duša vie. Jej duša túži po zjednotení. Jej telo a myseľ ju držia v pasci. Ona však vo vnútri ten stav pozná. 

My všetci tento stav niekde v hĺbke poznáme. Chceme sa doň vrátiť. A aj môžeme. Hneď. Nepotrebuje na to nič. Hneď teraz sa môžete vzdať túžby, tlaku, očakávaní aj vzorca, ktorý vás ženie nebyť sebou. Lebo to, čo nás v skutočnosti delí od Boha, je konštrukt, ktorému sme uverili. Možno sa to zdá jednoduché zbaviť sa konštruktov. V skutočnosti je to pre myseľ často absolútne neprijateľné. Viem to. Vidím to v mojich programoch, na individuálkach, na vás, na sebe. Je v tom obrovský strach.

Skolaboval by systém, na ktorom je postavená existencia vašej osobnosti. A to malé vystrašené ego to len tak nedovolí. Nie je to totiž príjemné. Ego je prefíkané. Má neskutočne prefíkané stratégie. Vytvorí v tele pekelné stavy, aby každého odstrašilo. Aby ti nedovolilo prejsť tým peklom. Lebo by muselo zomrieť.

Ale to je ten paradox. Nezomrieš ty. Zomrie ilúzia. Zomrie strach. Bez strachu niet manipulácie, tlaku, lipnutí, bolesti, ani chorôb. Bez strachu niet ilúzie. Bez strachu žije pravda. A pravda je láska –  nekonečná, neohraničená, bezpodmienečná.

Úžasne je, že na planéte sa čoraz viac ľudí prebúdza a zažíva tento stav. Všetci tam smerujeme. Držím nám palce.

Pokračovanie o Bielom slonovi ti ponúknem znova nabudúce, pretože týmto príbehom sa to celé iba “začalo”, ale rozhodne nie skončilo. Biely slon ma viedol, učil, menil, pripravoval…

Na čo? To sa dozvieš už čoskoro. 

Páčil sa ti môj príbeh? Zaujalo ťa niečo? Chceš sa ma na niečo opýtať? Napíš mi.

Ďakujem. S láskou,

Katka