Príbeh z Bali 2
Vstúp do posvätnej krištáľovej Jurty a moja prvá “strašidelná” noc v džungli.
Zastav sa na chvíľu, uvar si skvelý čaj, alebo kávu a poď sa spolu so mnou ponoriť do sveta liečivých príbehov a učení…
Wau, prekvapili ma úžasné ohlasy na prvý príbeh z Bali. Priznám sa, dlhšie som premýšľala, či zdieľanie mojich dobrodružstiev (nie len) z Bali, nie je mimo kontentu, ktorý s Vami chcem ako koučka zdieľať.
Ale to, čo vo svojom vnútri cítim a aké hodnoty vyznávam, ma vedie k tomu, aby som k Vám bola stále v prvom rade ľudsky blízko.
Som obyčajne neobyčajná žena, rovnako ako každá jedna tu v mojej komunite.
Obe sme si rovnocenné, ale nie sme úplne rovnaké. Každá máme svoj vlastný príbeh. Každý jeden je unikátny, silný a dôležitý. Verím, že aj ten môj dnešný Ťa buď zabaví alebo povzbudí. Napríklad k väčšej odvahe prekonávať samú seba, rozpúšťať strachy či limitujúce presvedčenia, a tak si plniť svoje sny.
Túžim sa práve k Tebe i všetkým ostatným prihovárať ako žena, ktorá rovnako ako Ty bojovala so životom, s vlastnými limitujúcimi presvedčeniami, traumami, depresiami či nepriazňou osudu. Trápili ma vzťahy, muži, deti, peniaze, zdravie. Nerozumela som životu ani sebe. Preto chcem, aby si vedela, že som ako Ty. Ale v prvom rade túžim po tom, aby som bola pre Teba živým príkladom. Príkladom toho, ako sa zo ženy akou som bola – nešťastná, mladá, s vysokou pýchou a nízkym sebavedomím, s alergiami a úzkosťami – dokáže stať žena, akou som dnes.
Keď som to dokázala ja, dokážeš to tiež.
Príbeh je písaný tak, aby si v ňom spoznávala aj Ty svoje vlastné sabotérske myšlienky. Zistíš, že tak ako v Tebe, prebiehajú rôzne procesy v každom z nás. Tie nás môžu povzbudzovať alebo paralyzovať. Záleží od Teba, čomu odovzdáš svoju moc. Čomu venuješ pozornosť, to rastie. Buď je to prijatie a vnútorný pokoj, alebo nespokojnosť, strach, či dokonca úzkosť.
Verím, že si si teraz dovolila venovať 5 minút sebe. V ruke máš niečo chutné na pitie a ideš sa spolu so mnou ponoriť do tohto magického dobrodružstva.
Poďme na to…
Kráčam za Eliškou a Madé, som od hlavy po päty mokrá. Iste si spomínaš, ako som Ti pred týždňom písala o ceremónii, ktorú som spolu s Eliškou absolvovala pred vstupom na toto veľmi silne posvätné miesto. Je preto tak vzácne, lebo zásobuje pitnou vodou celé údolie. Iste uznáš, že pitná voda z prameňa na ostrove je veľmi vzácny dar.
Kráčam za nimi, kvapká zo mňa voda, vyzerám ako zmoknuté kura.
Cítim vôňu vonných tyčiniek a obdivujem tíško Madé za to, že na svojej hlave dokáže niesť kôš plný ovocia. Pripomínam, že kráčame hore kopcom, úzkou kamenistou cestičkou plnou nástrah (teda takto to vyhodnocuje moja hlava). Ona sa nesie tak ľahko, ako keby kráčala po predvádzacom móle a nie skrz džungľu.
Sme na mieste.
Madé nám ukazuje medzeru medzi stromami. To je vstup na pozemok, kde stojí nádherná z bambusu postavená jurta. Volajú ju Krištáľový dóm, keďže v každom jej pilieri je zabudovaný veľký krištáľ. Jurta je postavená s dodržaním princípov posvätnej geometrie v tvare lotosového kvetu. Obklopuje ju džungľa a Ty si ju môžeš pozrieť na priložených fotkách.
Kráčam k nej po uličke zdobenej kvetinkami.
Vstupujem do vnútra. Otvorím dvere a zostávam stáť v nemom úžase… kvety, sviečky, kokosové orechy, dračie ovocie, banány, hadie ovocie, v strede nádherný krištáľ a pod ním soška Kráľovnej. Okolo stredového krištáľu kvetinky a obetinky. Wau. Dva matrace na zemi. Práve sa dozvedám, že prenocujeme tu. AHA. OK…
Mám však otázku: „Kde budeme cikať a kakať?” Eliška sa na mňa s láskou pozerá a hovorí: „Kdekoľvek, kde sa Ti páči. Si príroda, vrátiš prírode to, čo je aj tak jej.”
No mali ste vidieť môj výraz tváre.
Hmm, hovorím sama sebe: Veď kľud. Si bývalá skautka, to zvládneš. Ok. Zmierujem sa s tým, že najbližších pár dní budem spať na zemi, potreby vykonávať v prírode, vlasy si neumyjem a už vôbec neožehlím. Ok, to dám. Nie som žiadna padavka, presviedčam sama seba. V hlave mi bežia myšlienky: Prišla si sem prekonať samú seba. Prišla si sa sem prepojiť s prírodou. Chcela si ešte viac rozvinúť svoje dary. Nechaj sa viesť! Nepremýšľaj, iba buď! V skutočnosti nič špeciálne nepotrebuješ a toto prežitie v džungli Ťa ešte viac zocelí.
Moje interné rozhovory pokračovali ešte nejakú chvíľu, ale ja som sa rozhodla ich už nepočúvať. Moja hlava ma vie niekedy dosť unavovať. Kto by to ustavične počúval.
Vypla som vnútorný sluch a zrazu som tam bola.
Plne v sebe.
Plne prítomná.
Plne v džungli.
Zrazu ako keby môj zrak zostril, môj sluch zosilnel. Začala som omnoho intenzívnejšie vnímať vône, chute, vidieť farby a počuť hukot džungle.
Opice, vtáky, zvieratká rôzneho druhu, veľmi hlasný šum stromov, hluk tečúceho potoka kúsok od nás, vodopád.
Proste džungľa. Budem úprimná, ten hluk ma prekvapil. Čakala som ticho. Znova by som mohla vnútorne nadávať a hnevať sa, že tu vôbec nie je kľud a ticho, aké som sem prišla hľadať. Vôbec to nie je miesto pre skutočný hlboký odpočinok. Hmm…
Mohla, ale čo by mi to bolo platné? Komu by som tým najviac ublížila a koho nálada by bola pokazená? Moja. Nenaplnené očakávania nám spôsobujú najväčšie sklamania. Zase by chcela naša hlava všetko zariadiť podľa seba. Keď to tak nie je, hneváme sa. Celý tento svet ani žiaden človek na Zemi nie je povinný napĺňať naše očakávania. Jedine v prípade, ak on sám chce.
Pustila som očakávania a predstavy, len som sa nechala unášať… po chvíľke sa z hluku stala symfónia. Zrazu som vnímala ako spolu zvieratá komunikujú, ako im stromy niečo šepkajú… a ako ich vodopád povzbudzuje.
Nádhera.
Odkladáme si veci, Eliška spraví nožom do kokosového orecha dierku na slamku vyrobenú z mangovníka a podáva mi ho.
Cítim, ako sa v mojom vnútri rozlieva pocit šťastia, vzrušenia i zvedavosti z toho, čo všetko ma s ňou čaká. Je to žena, ktorá má v sebe silu levice. Páči sa mi, že sa zo mňa slušne povedané nepokaká. Vie, že musí držať pole ona mne. Vie, že ja sa držania poľa ťažko púšťam, lebo ho dlhodobo a veľmi intenzívne držím “mojim” ženám na individuálkach a kurzoch. Chvíľku to potrvá pustiť kontrolu. Potrebujem si to najskôr dovoliť. Nikdy som doposiaľ nenechala žiadnu ženu, aby sa o mňa starala.
Dôverujem jej. Cítim z nej obrovskú múdrosť, prijatie, porozumenie, lásku, súcit a chuť mi ukázať moje dary z novej úrovne. Ostatní ľudia v nás často vidia viac, ako dokážeme vidieť my. Preto je úžasné nebáť sa vyhľadať pomoc. Nechať sa viesť a motivovať. Nechať si ukázať svoje dary, ale aj limity, ktoré nám bránia v žití nášho skutočného potenciálu.
Som skutočne šťastná, že som na moju bláznivú myšlienku napísať jej správu kývla a ani som sa nenazdala, som tu. V džungli na severe Bali, ďaleko od domova. Mám obrovský rešpekt, ale viem, že som tu vítaná. Viem, že príroda má pre mňa odkazy. Viem, že sa tu udeje niečo, čo navždy zmení môj život. Som tu správne.
Zotmelo sa. ️
Prvý večer sa nesie v duchu spoločného zdieľania, zadávania zámeru pre moju cestu a otvárania priestoru pre spolutvorenie.
Zapálime si sviečky a popíjame kokosovú vodu. Za pár minút nám Madé prinesie polievku. Otvorím hrniec a v nej biela tekutina a zelené lístky. Vyzerá čudne, ale vonia fantasticky. Je to polievka z moringy a kokosového mlieka. Mňam.
Je niečo po 21. hodine. Je čas ísť spať, veď zajtra nás čaká dlhý deň. Umývam si zuby a oplachujem pitnou vodou tvár. Nočný krém si dávam po tme. Snáď to nie je zubná pasta. Má rovnako veľkú tubu. Veď uvidíme o chvíľočku, keď začne štípať.
Moje vlasy sú stále mokré. Je tu vlhko, nestihli vyschnúť. Obliekam si moje saténové pyžamko a fakt nechápem, ako som si mohla myslieť, že mi bude stačiť na noc v džungli.
Aspoň, že tu mám svoj vankúšik a čistý uterák. Zabalím si hlavu a líham. Eliška sfúkla poslednú sviečku a zaželali sme si dobrú noc. Dobrúúúú, júúúú teším sa. Vyspinkám sa do ružova a zajtra konečne pôjdeme navštíviť a trošku sa počvachtať do vodopádu LES.
Ach, keby som len tušila, ako veľmi sú moje naivné predstavy ďaleko od reality. :)))
Idem rovno k veci. Nespala som takmer celú noc. Bože ako som sa bála. Každé jedno šuchnutie z vonka a moje oči boli na stopkách. Madé nám pro príchode spomínala opice, ktoré niekedy vlezú do jurty a kradnú veci. Takže ja som strážila tú noc jurtu, aby nám náhodou nejaká drzá opica nič neukradla. Napríklad moju žehličku na vlasy, chápeš. Neviem s čím by som si potom v tej džungli, kde nie je ani elektrina, žehlila vlasy.
Sú dve hodiny v noci. Ja stále nedokážem spať. Čo keď mi pod deku vlezie ten obrovský pavúk, ktorého som tu videla? Ja tu určite umriem. Už nech je ráno. Chcem svetlo. Moje vnútorné rozhovory ma začínajú dostávať do paniky, sebaľútosti, dokonca som na seba prísna. Načo si sem chodila, Bože, Ty si tiež vieš furt vymyslieť nejakú kravinu. Nechápem, na čo je Ti toto dobré. Uspokoj sa konečne a seď na riti doma! Tam Ti nič nehrozí. Pripomína mi to slová mojej mamy. Celé detstvo sa o mňa bála. Vždy mi podsúvala najhoršie možné scenáre. Vety začínali: čo keď…, načo…, prečo… alebo dokonca: „Ukľudni sa! Nevyskakuj!“ Slová, ktoré mi prichádzajú automaticky, ako moje vlastné.
Volám ich sabotéri. Tí moji v tú noc kričali o dušu.
Tá druhá Katka vo mne, ktorá je omnoho múdrejšia, pokojnejšia a najmä veľmi láskavá, tá ktorá vychádza priamo zo stredu mojej podstaty, tá podporujúca však začala sabotérku vo mne upokojovať: Kľud. Uvoľni sa do strachu a dýchaj si… Presne tak, ako keď si u zubára a cítiš bolesť. Nenechaj svoju hlavu, aby Ťa ovládala. Sú to iba myšlienky… Tu si v prírode a keď si v láske, pokoji a prijatí, príroda Ti nikdy neublíži. V nebezpečenstve si vtedy, keď sa bojíš a panikáriš. Ale nie preto, že by Ti nejaké zviera chcelo ublížiť, ale preto, že si v hlavičke vytváraš dramatické scenáre, panikáriš a vytváraš vo svojom tele napätie a stres, ktorý je pre tvoje telo veľmi neužitočný. Vtedy nevnímaš realitu, správaš sa iracionálne a robíš nesprávne rozhodnutia. Fúúú, no poviem Ti, bol to zaujímavý interný rozhovor, ale mne po chvíľke pozorovania a počúvania začalo čoraz viac treba cikať. Hmm, no ani náhodou. Mňa z tejto jurty von do tej tmy nikto nedostane. Nejdem. Snažím sa na to nemyslieť. Skvelá metóda, ale nefunguje. Čím viac niečo potláčame, tým viac to tlačí nás. Funguje aj s cikaním, ale aj v živote, keď sa snažíme niečomu, čo je nepríjemné vyhnúť. Nevyhneme sa tomu. Narazí to do nás v tej najmenej vhodnej chvíli a omnoho silnejšie.
Ponaučenie: Rieš svoje problémy hneď. Nevyriešia sa samé, nezmiznú, ale môžu zbytočne porásť. Aj tak im budeš musieť jedného dňa čeliť. Tak nestrácaj svoj drahocenný čas odkladaním a trápením sa.
Nuž neostávalo mi nič iné, iba sa vydať na túto “nebezpečnú” cestu dva metre od jurty a vycikať sa. Našťastie, môj mobil mal ešte zbytky nabitej baterky a tak som si posvietila na cestu. Tak. Našla som si miestečko a urobila čo treba. Mali by ste znova počuť sabotérku v mojej hlave. Podľa nej som už napadnutá pytónom či jaguárom zozadu a práve ma trhá na kusy. Hrôza táto moja bujná fantázia…
Svetlo z mobilu vytvorilo okolo mňa omnoho viac tmy. Nevidela som nič. Oslepilo ma. Tak som ho zhasla. Zrazu som zistila, že vidím všetko. Trávu, stromy, kríky, kvety, hviezdy…
Ostala som v nemom úžase stáť a pozorovať tú krásu. Zrazu džungľa stíchla a nastalo Božské ticho. Obloha sa ešte viac rozžiarila a vo mne sa rozlial pocit bezpečia, prijatia, zmierenia, radosti a hlbokej vďačnosti za to, že toto všetko môžem vidieť, že na takejto nádhernej planéte môžem žiť.
cikanie vonku som prežila získala som aj ďalšie ponaučenie: Tma vždy vyzerá hrozivejšie, ako v skutočnosti je. Nemusíš na ňu svietiť, ponor sa do nej. Možno zistíš, že sú v nej ukryté mnohé Tvoje dary. Všetky Tvoje vnútorné temnoty a traumy môžu byť pre Teba Tvojím požehnaním. Záleží iba od toho, ako sa ne pozeráš. Jediná cesta, ako svoju temnotu pretransformovať na svoju silu je: ČELIŤ JEJ.
Vrátila som sa do postele. Zajtra, teda už dnes ma čaká dlhý deň. Zaspala som…
O tom, čo sa dialo, keď som sa zhruba o dve hodiny zobudila, ale najmä o mojom magickom rozhovore s vodopádom Ti porozprávam už o týždeň…
Ďakujem, že aj vďaka Tebe sa takto imaginárne na Bali a k mojim zážitkom tam, môžem prostredníctvom týchto príbehov vracať.
Maj sa zatiaľ krásne. Posielam Ti objatia a povzbudenie. Akokoľvek sa teraz Tvoj príbeh deje – dýchaj a vydrž. Jedného dňa bude pre Teba zdrojom múdrosti, vnútornej sily a inšpirácie, možno aj pre iných ľudí. Nezabudni, že keď som to zvládla ja, zvládneš to aj Ty.
S láskou Katka
PS1: Pozri si minútové video, ako vyzeral vstup do jurty a aké prekvapenie ma čakalo.
Ak túžiš zažiť niečo podobné ako ja na Bali (nie neboj v jurte spať nebudeme), napíš mi správu, pošlem Ti viac informácií.
